Teraz mám pár rokov po tridsiatke. A zistil som, že všetky tie mená, názvy, roky sú mi úplne, ale úplne...na nič. Dnes mi to príde detinské, a to napriek tomu, že sa tým niektorí živia, dokonca majú tridsať a viac a ja cítim, že ich to stále baví, že sú v tom až po uši. Všelijakí rozhlasoví moderátori a im podobní. Napríklad. Len neviem, či im mám fandiť, alebo ich ľutovať.
Mne to došlo až teraz.. Keď nebudem vedieť, kedy vydal posledný album Michael Jackson, alebo ako sa volá prvý hudobný počin Stone Roses nič, ale vôbec nič sa nestane. Je mi to na nič. Len mi je ľúto toho času. Na druhej strane, užil som si to. A utešujem sa, že nás bolo určite viac.
Komentáre